AI môže vyvolať vzburu, akú sme ešte nezažili |
AI môže vyvolať vzburu, akú sme ešte nezažili
Všetky dôvody masovej nespokojnosti sú pri revolúcii AI vyhrotenejšie
Autor je globálnym ekonomickým komentátorom Bloomberg OpinionUmelá inteligencia je na najlepšej ceste stať sa najväčším strojom na výrobu pocitu krivdy, aký svet kedy poznal.
Ekonomické revolúcie vždy vyvolávali silný odpor tých, ktorí sa cítili poškodení.
V Británii ludditi v druhom desaťročí 19. storočia ničili mechanické tkáčske stavy, ktoré ich pripravovali o prácu, a v Spojených štátoch populisti brojili proti obrovským spoločnostiam, ktoré po občianskej vojne pretvárali ich životy. Ak transformáciu spôsobenú AI nezvládneme rozumne, môže vyvolať vzbury v rozsahu, aký sme ešte nezažili.
Ekonomické revolúcie vyvolávajú nespokojnosť najmä z troch dôvodov. Narúšajú zaužívané spôsoby fungovania, robia z malej skupiny ľudí rozprávkových boháčov a pracovníkov i občanov zbavujú pocitu, že majú svoj život vo vlastných rukách.
Nespokojnosť môže dlho tlieť bez povšimnutia, aby potom náhle vzplanula v podobe populistických hnutí, divokých konšpiračných teórií či násilných útokov na stroje alebo ľudí.
Strata kontroly nad vlastným životom
Ludditi v rokoch 1811 až 1817 zničili viac ako tisíc strojov a britská vláda proti nim nasadila až 14-tisíc vojakov. Americkí populisti démonizovali ľudí ako Rockefeller či Carnegie ako „lúpežných barónov“ a zapájali sa do násilných štrajkov.
Anglickí tkáči sa nesťažovali iba na to, že ich zručnosti strácajú hodnotu, ale aj na stratu kontroly nad vlastným životom. Američania mali pocit, že sa ocitli v rukách neľudských korporácií.
Všetky tieto dôvody masovej nespokojnosti sú pri revolúcii AI prítomné v ešte vyhrotenejšej podobe. Odohráva sa oveľa rýchlejšie než ktorákoľvek predchádzajúca technologická revolúcia. Medzi prvým verejným predstavením elektriny Thomasom Edisonom v roku 1879 a jej rozšírením medzi bežných Američanov uplynuli štyri desaťročia. ChatGPT získal sto miliónov používateľov v priebehu niekoľkých mesiacov od svojho uvedenia v roku 2022.
Veľké technologické firmy pritom stavajú na to, že zmena bude ďalej zrýchľovať.
Výdavky na AI by do konca roka 2026 mohli dosiahnuť 2,5 bilióna dolárov a dokonca aj firmy sediace na obrovských zásobách hotovosti si na investície masívne požičiavajú. Svetové ekonomické fórum odhaduje, že AI by do roku 2030 mohla vytlačiť 92 miliónov pracovných miest.
Technologickí baróni sa úrovňou svojho bohatstva približovali k niekdajším „lúpežným barónom“ už pred nástupom AI. Nový boom im však ponúka príležitosť nahromadiť ešte oveľa väčšie majetky – nie miliardy, ale bilióny.
Riziká, samozrejme, existujú aj pre tých najbohatších. Investičné horúčky sa zvyčajne končia krachom. Skúsenosť so železničnou revolúciou 19. storočia však naznačuje, že bremeno neúspechu spravidla dopadne na bežných investorov, zatiaľ čo veľké mená ako Leland Stanford z neho vyjdú ešte bohatšie.
Najväčším problémom zo všetkých je však strata kontroly nad vlastným životom.
Keď sa dnes........