Zavraždenie nepriateľského vodcu môže spôsobiť krátke chvíle silnej eufórie. S tým museli pri svojom nelegálnom útoku na Irán počítať tak Netanjahu, ako aj Trump, a stavili na to.

Minimálne prezident USA sa tak v klube skalných euroatlantických fanúšikov mohol vrátiť k pôvodnej „funkcii“ prezidentov USA – k osloboditeľom „slobodného“ sveta z rúk „strašných, príšerných diktátorov“, a prepotrebne dať zabudnúť na vlastné zločiny a kompromitujúce kauzy a vydieranie, ktorým už nepokryte častoval aj sklamanú Európu.

Lenže po krátkodobej eufórii vždy nevyhnutne nastupujú dôsledky. A odkedy USA začiatkom tisícročia naplno obnovili svoju posadnutosť vojnami, vždy zanechali len scénu dlhodobých ruín. Obľúbená taktika lídrov západných veľmocí – zavraždenie vrcholného predstaviteľa alebo hlavného symbolu štátu iného kultúrneho okruhu a s veľkým nerastným bohatstvom, sa vyplácala v niektorých dobyvačných vojnách staroveku alebo kolonizačnom uzurpovaní na konci stredoveku. Obvykle však zavraždenie vodcov k mieru nevedie, a na Blízkom východe už vôbec nie.

Ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy a zabil ho Donald Trump. Izrael vyhlasuje, že ktokoľvek ho nahradí, bude jasným cieľom eliminácie. Za nástupcu bol zvolený Chameneího syn Modžtaba, údajne ešte tvrdší ako jeho otec. Je prakticky nemožné, aby boli Trump s Netanjahuom a vôbec niekto bol až taký hlúpy, aby si nedokázali spočítať, že po každej sťatej hlave „hydry“ ich narastie niekoľkotisícnásobne viac. V tradícii šiítskeho islamu má už teraz duchovný, ktorý radšej prijal smrť, ako by sa vydal do rúk nepriateľa, zabezpečenú armádu nasledovateľov. '

Je známe, že západná verejnosť má kratučkú pamäť, pokiaľ ide o utrpenie „tých druhých“. Tí, čo zákerne pripravili túto vojnu, však dobre vedia, že každá vojna – v Afganistane, v Iraku, v Pakistane, Somálsku, Jemene, v Líbyi, Sýrii, bola ponížením Západu a jeho absolútnym zlyhaním. Odhadované minimum okolo milióna obetí na životoch, spoločenský rozklad, vzostup násilia a umožnenie návratu extrémistických síl do politického popredia vyšlo USA takmer na šesť biliónov dolárov. Zhrnuté a podčiarknuté, posledné oslavy orgií násilia sú celkom najzbytočnejším vojnovým krviprelievaním od zavraždenia Saddáma Husajna v roku 2003.

Militantno-liberálna rétorika má rada príhodne používanú ľudskoprávnu agendu. Náhle sa tak medzinárodný zločin môže medzinárodne stíhaným zločincom interpretovať ako boj za ľudské práva. A mizogýnni politici zosieťovaní naprieč vládnymi funkciami a globálnymi ekonomickými inštitúciami sa môžu zaštiťovať ženskými právami. To, že medzi prvými obeťami bombardovania Iránu bolo okolo 160 žiačok základnej školy a ženský volejbalový tím, a len tak mimochodom, Chameneího dcéra a vnučka, je už len cynickým úškrnom za ďalším mlčaním o tom, čo sa odohráva.

Irán má štvrté najväčšie preukázané zásoby ropy na planéte. Jeho ekonomika, napriek všetkým škodám spôsobeným desaťročiami sankcií, zostáva pre dolárový poriadok lukratívnou trofejou. Januárové protivládne protesty a ich brutálne potlačenie boli vhodnou zámienkou, ako sa k nej dostať. Irán sa desaťročia odmieta otvoriť medzinárodnému menovému fondu a to je jeho najväčší „zločin“. To, čo bombardovanie po odstránení diktátora spoľahlivo vytvára, je solidarita, dokonca aj medzi tými, ktorí pohŕdajú svojimi vodcami. A to, čo bombardovanie po odstránení diktátora spoľahlivo vytvára jeho pôvodcom, je cesta do pekla. Nie je to špekulácia, precedensy nechýbajú.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk