Trump ako mierotvorca? Opak je pravdou. Na medzinárodné právo sa pozerá podobne ako Putin |
Donald Trump pred prezidentskými voľbami tvrdil, že keby ich vyhral, USA sa prestanú vojensky angažovať široko-ďaleko vo svete. Zároveň avizoval, že je odhodlaný správať sa ako mierotvorca. Čo-to mu vyšlo, ale posledné týždne ukazujú, že uprednostňuje silu pred trpezlivým hľadaním pokojných riešení. Samozrejme, že v tomto prípade nie je reč o Ukrajine, pri ktorej, naopak, síce jeho vyjednávači sedia pri rokovacom stole, ale zjavne sa nechajú vodiť Rusmi za nos...
Nepripadá vám Trump ako vrieskajúce dieťa, ktoré si vynucuje od rodičov vysnívanú hračku? A keď ju nedostane, kope nohami okolo seba, hádže sa na zem… Tento dojem môže o sebe vyvolávať šéf Bieleho domu po tom, čo nezískal vytúženú Nobelovu cenu za mier. Podobné ocenenie, ktoré mu udelila FIFA v decembri 2025, pôsobí z jeho pohľadu len ako cena útechy. Vyzerá to tak, ako keby neudelenie nobelovky nasmerovalo Trumpa k prijímaniu brutálnych rozhodnutí. V zmysle pomsty, že keď ste ma neocenili najprestížnejším vyznamenaním na svete, tak vám teraz ukážem, čo dokážem… Narcis a psychopat v jednej osobe?
Trump od začiatku tohto roku už dokázal uniesť prezidenta Venezuely Nicolása Madura, uvaliť blokádu na Kubu a najnovšie udrieť na Irán. Naopak, s dosiahnutím mieru na Ukrajine mu to vôbec nejde. Odkedy je znovu pri moci, do Kremľa posielal aj ultimáta a vyhrážal sa sprísnením protiruských sankcií, ale nič z toho nakoniec nesplnil, a tak viac ako jeden rok jeho vládnutia nepriniesol nič, čo by sa dalo označiť aspoň za náznak ukončenia bojov medzi Rusmi a Ukrajincami.
Kým ruského lídra Vladimira Putina stále považuje za partnera, naopak, s Madurom zúčtoval, niečo podobné možno čaká Kubu a teraz sa predviedol na iránskom území. Bezočivo. Absolútne neberúc do úvahy medzinárodné právo. Medzi tým, čo urobil Putin vo februári 2022 proti Ukrajine a Trump vo februári 2026 proti Iránu, nie je podstatný rozdiel: v oboch prípadoch išlo o brutálne porušenie územnej celistvosti cudzieho štátu, respektíve o pošliapanie zásad medzinárodného práva.
Urobil to teraz líder, ktorý len nedávno mal ustanovujúcu schôdzu svojej Rady mieru. V Iráne ukázal, ako si zrejme predstavuje mierové riešenie sporov: prostredníctvom vojenskej sily. Keď niekdajší prezident USA George Bush ml. v roku 2003 plánoval neopodstatnenú inváziu do Iraku, aspoň sa unúval o súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Trump teraz ukázal, že názor tohto orgánu považuje za zbytočný. Jeho heslo Amerika na prvom mieste by sa dalo upraviť na Trump na prvom mieste.
Údery na Irán môžu mať nedozerné následky. Ťažko je odhadnúť, čo všetko sa môže udiať, pretože je to len začiatok útokov, ktoré nariadil Trump, a v ktorých mu nadšene pomáha Izrael.
Trump opakuje, že keby vo februári nebol v Bielom dome Joe Biden, ale on, Putin by si netrúfol napadnúť Ukrajinu. Teraz možno nebudeme ďaleko od pravdy, keď vyslovíme domnienku, že keby si Američania nezvolili Trumpa za prezidenta, tak by rakety a bomby na Irán nepadali. Ktovie, čo svet ešte čaká s Trumpom. Bohužiaľ, v Bielom dome má ešte takmer tri roky pred sebou. Pri jeho povahe príliš veľa času, aby napáchal ešte väčšie škody. A každý štát, ktorý po útokoch na Irán zostane členom Rady mieru, nepriamo potvrdí, že súhlasí s víziou mieru „Made in Donald Trump".
Túto kritiku Trumpa nemožno chápať ako nepriamu obranu iránskeho režimu. Jeho vládcovia sa netaja tým, že by chceli vymazať Izrael z mapy sveta, a nerobí im problém zabíjať demonštrantov, ktorí sa postavili proti tyranii. Je to odporné v obidvoch bodoch. Odsúdenie si zaslúži každé násilie.