V novembri minulého roku sa v Postupime neďaleko Berlína konala tajná schôdzka, ktorej účastníci diskutovali o „pláne na remigráciu“ a o „zastavení osídľovania krajiny cudzincami.“ Okrem iných sa jej zúčastnili aj členovia krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a niektorí členovia CDU.

V slovníku tzv. identariánov, ktorí presadzujú právo belochov na západnú kultúru a územia, o ktorých tvrdia, že patria výlučne im, sa tento výraz vyskytuje už dávno. Nové je teraz len to, že v tomto prípade už nejde iba o nejakú obskúrnu skupinku pravicových extrémistov, ale priamo sa dotýka strany zastúpenej v Bundestagu, ktorá má navyše šancu tento rok vyhrať voľby vo viacerých krajinských parlamentoch.

Nemecko so svojou históriou je veľmi citlivé na akékoľvek prejavy pravicového extrémizmu. Preto sa okamžite objavili úvahy o potrebe zakázať AfD, resp. stopnúť jej financovanie zo štátneho rozpočtu. To by však bola najväčšia chyba, akej by sa mohli dopustiť.

U priaznivcov „alternatívy“ by to vyvolalo pocit, že sa AfD boja, a chcú sa s ňou vyrovnať neférovými prostriedkami. Ak ich chcú ostatné strany poraziť, tak jedine v politickom súboji.

Nebude to jednoduché, lebo aj kabinet kancelára Scholza už hovorí o sprísňovaní udeľovania azylu pre cudzincov. To môže vyzerať, že extrémistom dáva za pravdu.

Na vyhlásenia populistov, ktorí paušálne tvrdia, že „imigranti sú problém", by mali jasne povedať, že ich fantazírovanie o deportáciách cudzincov kamsi do Afriky je čistá utópia, pretože štvrtina nemeckého obyvateľstva má migračný pôvod. A ak by s týmito nacionalistickými myšlienkami zvíťazili, hospodárstvo Nemecko by sa zrútilo.