V stávke nie je paradoxne osud Iránu a Ruska, ale Západu. Európe ostali len oči pre plač
Nech sa už stane v budúcich dvoch týždňoch čokoľvek, svet nikdy nebude taký, aký bol na začiatku roka. Bezdôvodné napadnutie Iránu, vyhrážanie sa obsadením územia krajiny EÚ a NATO Spojenými štátmi či najnovšie Trumpove hrozby o vystúpení USA z aliancie zmenili svet rovnako ako pandémia covidu či ruská agresia na Ukrajine.
Momentálne nám ostáva len dúfať, že nebude horšie, ako je. Svet visí na šnúrke od gatí Donalda Trumpa. Je hrozné, ako dnes jeden človek môže mávať s celým svetom, podľa toho, akú má náladu. Po „avantúre“ v Iráne ani jeho obraz nebude taký ako predtým. Má to dve roviny. Buď ako narcista, ktorý chce byť vždy „za pekného a múdreho“, urobí všetko, aby si zachoval aký-taký imidž, alebo sa na všetko vykašle.
Rokovania s Iránom má viesť viceprezident JD Vance a nahradiť babrákov Steva Witkoffa a prezidentovho zaťa Jareda Kushnera, ktorým Iránci, prirodzene, vôbec nedôverujú. Či to je len trik a ostane Vance ako vyjednávač iba na papieri, alebo opraty rokovaní prevezmú skutoční diplomati, experti na Irán, nie je nateraz jasné. Trump sa azda už dosť poučil, že s neprofesionálnymi, narýchlo vymenovanými diplomatmi to ďaleko nedotiahne.
No s ponaučením sa u neho nemôže vážne počítať, pretože čoraz viac sa ukazuje, že mentálne schopnosti nie sú takmer u 80-ročného človeka, mierne povedané, najlepšie. O to horšie pre svet. Dokonca sa začína hovoriť o odvolaní Trumpa z funkcie prezidenta. Zatiaľ však v Kongrese majú väčšinu republikáni.
Uvidíme, čo sa stane vo voľbách v novembri. Ak sa prezident nezmení, čaká ho veľký výprask. Následne demokrati rozpútajú odvolávanie prezidenta. Aj dnes by mohol byť zbavený moci. Za odovzdanie právomoci viceprezidentovi zo zdravotných dôvodov a z neschopnosti vykonávať funkciu by musela hlasovať väčšina ministrov Trumpovho kabinetu.
Za vyše roka má toho Trump na rováši veľa. A stále skúša odolnosť Američanov, Európanov, celého sveta. Všetci vieme, že Trump ako celoživotný obchodník nadhadzuje cenu na maximum ako na arabskom bazári, testuje reakcie a potom postupne znižuje cenu. Ako pri clách, Grónsku a odchode z NATO (to však nemôže urobiť, iba Kongres). Keby si dal aspoň pauzu, ale on stupňuje tempo – ani jeden deň nevydrží byť pokojný.
Najnovšie vyšlo najavo, že Biely dom sa vyhrážal americkému pápežovi Levovi XIV., že ho zosadí, ako to urobilo Francúzsko v 14. storočí (Avignonské zajatie) – len preto, že pápež odmieta skákať ako americký prezident píska.
Jediný rešpekt má Trump k Izraelu a Benjaminovi Netanjahuovi. Nebyť jeho lákania, do iránskeho dobrodružstva by sa nepúšťal. Veď Američania majú za posledných 80 rokov dosť skúsenosti od Kórey cez Vietnam až po Irak. Sám Trump voličom v kampani sľuboval, že on nič podobné nepodnikne. Povzbudený perfektne realizovaným únosom venezuelského prezidenta z Caracasu a nutkaním zosadiť celonárodnými protestmi oslabený iránsky režim sa pustil do súboja, ktorý sa nedá vyhrať.
Obe strany sa vrátili na začiatok, len situácia na šachovnici sa zmenila – Irán má lepšie postavenie. Po 40 dňoch nezmyselnej vojny zostalo 2 000 obetí, tisícky zranených a presídlených, nehovoriac o miliardových materiálnych škodách (aj na kultúrnych pamiatkach) a začínajúcej sa novej ekonomickej kríze (a to sa malo Američanom lepšie dariť). Západ sa nič nenaučil. Nestačí zvrhnúť lídrov krajiny, v nezápadných civilizáciách sa premýšľa inak. Hoci v Iráne boli zabití hlavní lídri, režim funguje ďalej.
V Libanone bolo Izraelom kompletne pozabíjané vedenie Hizballáhu. Po každej vlne už malo byť navždy „vybavené“. A znovu sa bombarduje, južnému Libanonu a Bejrútu hrozí „osud“ Gazy alebo so zemou zrovnaných miest na východnej Ukrajine. V prípade zlyhania rokovaní v Pakistane sa zrovná so zemou Teherán a Isfahán? To je tá naša západná civilizácia, na ktorú sme takí hrdí? Alebo nás zachránia od „skazy“ nedemokratické moslimské krajiny a Čína?
© Autorské práva vyhradené
