Vo švajčiarskej Ženeve sa začalo vo štvrtok ďalšie kolo rokovaní medzi Iránom a USA, nielen o jadrovom programe. Je to posledná šanca na mier. Keď sa strany nedohodnú, príde na vyhrážky Donalda Trumpa. Vo vzduchu visí ďalší veľký svetový konflikt.

Od Kréty odplávala brehom Izraela najväčšia americká lietadlová loď USS Gerald Ford. Je to jasné posolstvo. Spojené štáty i Izrael sa pripravujú na útok. Iste, Trump môže ako vždy blafovať, no nespoliehajme sa na to. Sporných bodov je veľa. Najprv to bolo obohacovanie uránu, potom vzdanie sa jadrového programu – a to mal byť po minuloročnom americkom bombardovaní zaručene celý zničený – teraz sa rokuje o balistických a medzikontinentálnych raketách. Rakety nemajú mať možnosť niesť jadrové hlavice ani doletieť na americký kontinent. Dohodnúť sa za jeden, dva dni?

Záujem je však veľký. Nielen zo strany zúčastnených strán, ale na mier tlačia aj arabskí spojenci USA. Tí sú s Iránom na nože – respektíve donedávna boli – ale momentálne si prajú v prvom rade mier. Konflikt by totiž zasiahol celý región. A to si v prosperujúcom kúte sveta nikto neželá.

Samozrejme, najjednoduchšou cestou by bolo, keby sa Teherán vzdal obohacovania uránu. Nejde však iba o tento samotný fakt. V hre je hrdosť krajiny s veľkou históriou, ako aj právo na „sebaurčenie“. Ak Irán ukáže slabosť, nikto si ho v regióne nebude vážiť. Kde sú jeho medze, nikto netuší.

My vlastne ani netušíme, kto prakticky v Iráne vládne. Najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí ani prezident Masúd Pezeškján to nie sú. Je to predseda parlamentu, bývalý šéf revolučných gárd? Alebo niekto z toľko omieľanej rodiny Laridžáníovcov? Ajatolláh si už určil nasledovníka, vraj sa zmieril so smrťou (respektíve s útekom do Ruska,) Pezeškján opakuje, že je lekár, nie politik.

Otázkou je tiež, či sa nájde argument na odklad, ešte na jedno kolo rokovaní, alebo Trump splní svoje vyhrážky. Už to však nebude „prechádzka ružovou záhradou“ ako minulý rok. Napriek tomu, že Irán utrpel značné škody a hanbu, posilnil sa – alebo to jeho predstavitelia tvrdia. Hrozí útokmi na americké ciele v zahraničí – vojenské základne, veľvyslanectvá – nie vždy priamo, ale tiež cez nastrčené (teroristické) organizácie. Pravdepodobne skrýva tajné zbrane, ktoré by teraz už mohol použiť.

Zablokovanie Hormuzského prielivu, cez ktorý preteká gro svetovej ropy, by viedlo ku konfliktu a ceny ropy by raketovo vystrelili hore. Rakety budú lietať i na Izrael, ten ich opätuje. Zasiahnuté by mohli byť všetky arabské krajiny v regióne i Turecko.

To si uvedomujú i v Bielom dome. Poradcovia odhovárajú prezidenta od priameho útoku. Trump je v pasci. Tiež nemôže preukázať slabosť, no už zašiel príliš ďaleko. Pravdepodobne opäť vyšle rakety na Irán a otestuje odpoveď. Ak sa vo Washingtone rozhodli pre zmenu režimu a obsadenie Teheránu, bez pozemnej operácie sa to neobíde. A keby aj k zmene došlo (iránska opozícia v zahraničí sa mobilizuje), koniec by nenastal. Iránske revolučné gardy, ako aj ostatné bezpečnostné zložky verné režimu by prešli do partizánskeho boja v kombinácii s teroristickými akciami. Nastal by nový Afganistan, Irak, Líbya, Sýria.

To si nikto neželá – ani Irán, ani moslimské štáty v regióne, ani USA, ani Izrael. Pre Trumpa by to bola katastrofa. Nielenže by stratil nálepku mierotvorcu, ktorou sa rád nálepkuje, ale USA by zatiahol do zbytočnej vojny. Po fiasku s clami a neľudským prístupom k riešeniu nelegálnej migrácie, neschopnosti dosiahnuť rýchly mier na Ukrajine by to neznamenalo len galibu pred jesennými voľbami do Kongresu, kde by prezident mohol stratiť väčšinu, ale bol by to prvý klinec do politickej rakvy Donalda Trumpa. Je to na ňom.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk