Z utorka na stredu zasiahla svet radostná správa. Totálna vojna USA a Izraela proti Iránu sa nezačne. Zničenie jednej civilizácie či zrovnanie Iránu so zemou sa odkladá o dva týždne. Správne, odkladá, nie neruší. Nemali by sme podľahnúť ilúzii, „nástražných mín“ vo vzájomných rozhovoroch je viac ako dosť. Dúfajme, že nejde iba o veľké nadýchnutie ešte pred väčšou agresiou.

Ešte v utorok večer nášho času to vyzeralo, že ani jedna strana nemá záujem o dočasné prímerie. Teherán odmietal dohodu, ale údajne na nátlak Číny na ňu pristúpil. Príkaz k prímeriu dal vraj duchovný vodca Modžtaba Chameneí. Ten mal podľa „zaručených“ informácií ležať v bezvedomí v meste Kom. Predtým sa zasa liečil po atentáte na jeho otca v Moskve. Čo je pravda, či všetko dokopy?

Ustúpiť musel i Donald Trump. Iránske vedenie totiž vyrukovalo so šikovnou zbraňou: proti avizovanému masívnemu bombardovaniu mostov, ciest a elektrární sa Iránci na príkaz režimu (možno aj dobrovoľne) rozmiestnili popri elektrárňach a obsadili mosty: boli z nich spravené ľudské štíty. Bombardovanie by prinieslo masívne straty na životoch. Masaker si Trump nemohol vziať na vlastné tričko. Totiž – nešlo by o žiadnu obranu Ameriky, ale číre dobrodružstvo, vymyslenú bájku o „škodcovi“. Rozprávke neveria ani sami Američania, ani značná časť prívržencov amerického prezidenta. Bombardovať mosty plné ľudí sa nedá ospravedlniť, najmä keď USA sú bezdôvodným agresorom.

Na Trumpa tlačilo aj jeho okolie. Lebo ako prezradil denník New York Times, poradcovia, prezidentovi mediálni spojenci, viceprezident, velenie armády či minister zahraničia – okrem ministra obrany Hegsetha – napadnutie Iránu od začiatku odmietali, prezidenta varovali. No ten podľahol čaru a medovým motúzom Benjamina Netanjahua, ktorého „smelé“ plány americkí experti vyvracali.

Bola dosiahnutá remíza. No Trump je zjavne v nevýhodnejšom postavení, a preto bude robiť všetko, aby svoju pošramotenú česť a poníženie napravil. Iránske požiadavky na dosiahnutie mieru v najbližších dvoch týždňoch sú ale maximalistické.

Je pravda, že Hormuzský prieliv je spriechodnený a tankery s ropou a so skvapalneným plynom môžu opäť preplávať úžinou. Ceny ropy a plynu zreteľne klesli, akcie zasa stúpli. Lenže nebude to zadarmo, Irán si mieni pýtať od každej lode mastný poplatok. V Perzskom zálive momentálne trčí okolo 2 000 lodí. Do začatia vojny bola plavba zdarma. To je jasné víťazstvo Teheránu.

A to nie je všetko. V desaťbodovom pláne Iránu sú zahrnuté požiadavky ako stiahnutie amerických vojsk z Blízkeho východu, zrušenie všetkých sankcií proti Teheránu, ukončenie zmrazených iránskych aktív, úplná kontrola nad Hormuzským prielivom – a samozrejme ukončenie útokov na Irán a jeho spojencov – to všetko požaduje napadnutá krajina schváliť v Bezpečnostnej rade OSN ako záväznú rezolúciu.

Výsledok je jasný: totálne víťazstvo Iránu nad USA a Izraelom – ak nepočítame spôsobené materiálne škody a zmarené životy – na tom ale islamskému režimu až tak nezáleží. Ba zatiaľ sa jasne nehovorí ani o ukončení jadrového programu a zničenie raketového systému je zatiaľ iba čiastočné. Pre Spojené štáty to sú rozhodne neprijateľné požiadavky.

Preto je takmer isté, že buď sa počas dvoch týždňov úplne „prekopú“ doterajšie požiadavky, alebo nastane armagedon. Dva týždne nie je krátka doba, najmä keď uviaznuté tankery môžu dopraviť ropu a plyn do sveta, trochu stabilizovať trhy. Rokovania budú však namáhavé. Islamské krajiny i Čína určite urobia všetko, aby nastal trvalý mier. Lenže na to treba nájsť ochotu i spôsob, akým prezentovať remízu ako historické víťazstvo. V tomto bode ani jedna strana nie je ochotná poľaviť. Zatiaľ.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk