Prezident Peter Pellegrini referendum o predčasných voľbách nevyhlási. Zamietavé stanovisko sa dalo očakávať. Ústava SR nepustí, musí sa dodržiavať. Nič na tom nemení fakt, že petíciu podpísalo 384-tisíc občanov, z toho asi 20-tisíc hlasov je neplatných, no aj tak viac ako potrebných 350-tisíc.

Je dobré, že referendum sa konať nebude. Nielen kvôli nesúladu s ústavou, ale najmä kvôli politickej kultúre. Politický karneval Slovensko v žiadnom prípade nepotrebuje. Potrebných 350-tisíc petičných podpisov nájde každá opozícia v každom volebnom období. To nie je žiadny problém. Ak by tak malo byť, tak by sme tu mali referendá o predčasných voľbách každý rok. To by bol rozvrat demokracie. Keby chcel niekto zvonku (z Ruska) permanentne rozvracať demokraciu, tak by nemal lepšiu možnosť.

Prezident zdôraznil, že on ako človek a občan je za referendum – veď sám sa na podobnej iniciatíve v rokoch 2020–2023 podieľal. Podľa neho ak si občania zvolia svojich zástupcov (poslancov), mali by mať aj právo ich odvolať. Na prvý pohľad to znie logicky – a páčivo.

No má to jeden háčik: my nežijeme v ľudovej demokracii referendového typu, ale v zastupiteľskej parlamentnej demokracii. Tak potom zrušme parlament, a nech sa zákony schvaľujú v referendách. Niet divu, že z európskych krajín majú referendum o predčasných voľbách len maličké Lichtenštajnsko a odnedávna Lotyšsko.

Poslanci sa volia na štyri roky preto, aby mali možnosť niečo zmysluplné urobiť pre občanov a krajinu. Ak vláda robí chyby, neplní sľuby, je na morálne vyspelých poslancoch načúvajúcich hlasu ľudu, aby ju zosadili. Inak si môžu byť istí, že ľudia to ich strane v nasledujúcich voľbách spočítajú. To sa stalo i bývalej vládnej koalícii, ktorá rovnaké referendum odmietala. Naopak, súčasná koalícia ho požadovala.

Keby sa tak stalo, nikdy by Smer nevyhral voľby a nezostavoval s Hlasom a SNS vládu – nedal by totiž Matovičovi, Hegerovi a Sulíkovi dostatočný priestor na úplné znemožnenie sa.

A má to ešte jednu rovinu – babráctvo Demokratov. Referendum nie je totiž možné vyhlásiť preto, že v ústave táto možnosť nie je vôbec zakotvená. O tom bolo referendum v januári 2023. Koľko politikov dnešnej opozície, jej voličov sa ho zúčastnilo? Bolo neplatné. Rovnaký návrh, ako znela referendová otázka, neprešiel ani v NR SR, presnejšie prešla len jedna časť (uznesením poslancov). Iniciátorom, aby sa odhlasovalo len „okyptené“ znenie, bol vtedy aj Juraj Šeliga, ktorý je hlásnou trúbou Demokratov pri presadzovaní referenda dnes. Vidieť, že tu nejde o princíp, ale účelovosť. Rovnako to platí pre koaličných politikov.

Určite nie lacné referendum však nakoniec predsa len bude, ale o dvoch ďalších otázkach z petície – o zrušení doživotnej renty pre Roberta Fica a znovuobnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. Termín prezident určil až na 4. júla, na výber nemal. Je teda otázne, koľko priaznivcov opozície sa ho zúčastní, príde povedať Ficovi a koalície nie. Mohlo byť aj skôr, keby si Demokrati Jaroslava Naďa, Eduarda Hegera a Juraja Šeligu lepšie spočítali všetky náležitosti. No to by sme od nich chceli príliš.

Ústavný právnik Vincent Bujňák dal všetkým referendovým fanúšikom radu – ako na to. Vychádzal z ľudového hlasovania (plebiscite) o prezidentovi zakotveného v ústave. Ten sa môže odvolávať, keď dajú zelenú tri pätiny poslancov. No ak „špás“ nevyjde, NR SR sa rozpustí a nasledujú nové voľby. Bujňák navrhuje, aby sa aspoň 30 poslancov podpísalo za referendum o predčasných voľbách. Ak referendum bude neplatné, oni skončia.

Koľko odvážlivcov z parlamentných lavíc by išlo s kožou na trh? To už by nebol karneval zadarmo. Zatiaľ má však referendový populizmus, našťastie, červenú.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk