We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close
Aa Aa Aa
- A +

Dnešný antisemitizmus má korene aj v kresťanskej teológii

112 0 0
19.05.2017

V týchto mesiacoch si pripomíname 75. výročie pastierskych listov katolíckych a evanjelických biskupov k židovskej otázke.

Pastiersky list slovenských katolíckych biskupov „Nech je jasno v židovskej otázke“ sa čítal 21. marca 1942 vo všetkých katolíckych kostoloch a 26. apríla 1942 bol publikovaný v Katolíckych novinách.

Pastiersky list k židovskej otázke od biskupských úradov slovenskej evanjelickej cirkvi v Slovenskej republike bol vydaný 20. mája 1942 a v evanjelických kostoloch sa čítal vo sviatok Svätej Trojice, 31. mája 1942.

Oba listy sú na svoju dobu prorockým hlasom. Pri ich vzájomnom porovnaní je zaujímavé sledovať, ako sa zhodujú v odsúdení nehumánneho zaobchádzania so Židmi pri tzv. „riešení židovskej otázky“.

Toto treba pripomenúť najmä extrémistom, ktorí svoj obdiv k rasovým zákonom nacistického režimu skrývajú za kódovanú reč číselnej symboliky a zároveň sa prezentujú ako veriaci kresťania.

Katolícki biskupi prehlasujú, „že riešenie tejto otázky nesmie byť vedené duchom pomsty. Pomsta je zakázaná, ale sebaobrana je dovolená. Sebaobrana dovoľuje aj prísne opatrenie, nedá však právo narušovať ľudskosť, ktorá zakazuje každú ukrutnosť podľa pravidla: čo nechceš aby ľudia robili tebe, ani ty nerob im. Teda aj sebaobrana má byť v medziach božských a platných zákonov. Pri vyriešení židovskej otázky nemôže sa pripustiť trhanie rodinných zväzkov. .... Taktiež nemožno pripustiť narušovanie toho princípu prirodzeného práva, že každý človek má právo nadobudnúť si čestnou prácou súkromný majetok a tento i používať podľa pravidiel morálky. Ťažký problém židovský nemožno rozriešiť tak, že sa narušuje platný právny poriadok.“

Evanjelickí biskupi ešte jednoznačnejšie odsudzujú neľudské zaobchádzanie so Židmi, keď píšu: „Evanjelická cirkev nemôže a ani nechce zasahovať do právomoci príslušných štátnych orgánov, povolaných riešiť otázku, ale je presvedčená, že túto otázku možno a preto aj treba vyriešiť premyslene a domyslene, spravodlive, po ľudsky a po kresťansky, riadiac sa vo všetkom kresťanskými zásadami, založenými na večnom zákone Božom a učení Kristovom, priznávajúc všetkým právo na život a nevyhnutne potrebné hmotné prostriedky a spôsob výživy, rešpektujúc na celej čiare posvätnosť rodinného života a šetriac aj pri Židoch ľudskú dôstojnosť, aby sa nikto z nich nemohol cítiť ukrivdeným pre svoju národnú, náboženskú a rasovú príslušnosť. Lebo rasová náuka, ako ju niektorí hlásajú, protiví sa kresťanskej viere...“

Toto treba pripomenúť najmä extrémistom, ktorí svoj obdiv k rasovým zákonom nacistického režimu skrývajú za kódovanú reč číselnej symboliky a zároveň sa prezentujú ako veriaci kresťania.

Oba listy sa zhodujú aj vo svojich teologických východiskách. Sú to však východiská, ktoré boli a zostávajú živnou pôdou antisemitizmu a napriek výzvam biskupov k ľudskosti a rešpektovaniu vlastníctva majetku prerástli do arizačnej hystérie a neľudského vyvražďovania. Práve tieto východiská si vyžadujú bližší pohľad. Najmä preto, že dnešná kresťanská teológia ich hodnotí ako prekonané.

Aj v prostredí slovenských cirkví preto pri tomto výročí nastal čas, aby sa ich predstavitelia od teológie týchto pastierskych listov dištancovali. Je to potrebné vzhľadom na opätovné ožívanie antisemitizmu v prostredí slovenských cirkví.

Predstavitelia kresťanskej a židovskej komunity sa síce usilujú spoločnými vyhláseniami a gestami naznačiť, že antisemitizmus je pre nich minulosťou. Bez odmietnutia teológie, ktorá stála na pozadí oboch pastierskych listov však akékoľvek vyhlásenia a gestá predstavujú len potlačenie, nie však prekonanie kresťanského antisemitizmu.

Potrebné je to aj preto, že táto teológia neživí len antisemitizmus, ale aj odpor voči každému inému náboženstvu a na ňom založenej kultúre. V poslednom desaťročí to je zreteľné najmä na postojoch slovenských kresťanov k islamu.

Oba listy jednotne argumentujú princípom kolektívnej viny židovského národa. Táto vina je podľa nich v odmietnutí Ježiša Nazaretského ako Mesiáša. Katolícki biskupi píšu: „A keď Ježiš otvorene vyhlásil, predsa On je ten, ktorého národy očakávajú a keď Židov karhal pre ich neveru, pribili ho na kríž.“ Za túto vinu, podľa nich, Boh trestá Židov naprieč celými dejinami. „Za toto spreneverenie sa svojmu povolaniu prišiel nový trest na národ židovský a nová strata vlasti a jeho rozptýlenie po celom svete.“

Podobne argumentujú evanjelickí biskupi. To, že absurdné okolnosti ponižovania ľudskej dôstojnosti a strach o holý život dohnali viacerých Židov k tomu, aby hľadali záchranu v prijatí kresťanského krstu, interpretujú ako zavŕšenie Božieho plánu spásy: „....kto pozná list apoštola Pavla kresťanom v Ríme a najmä jeho 9-11 kapitolu, ten nemôže vedieť, či to, čo sa dnes robí, nie sú nevyspytateľné súdy a nevystihnuteľné cesty Hospodinove, ktorými chce priviesť ku spaseniu celý neverný a dočasu zavrhnutý ľud izraelský.“

Dnešná biblická teológia bez ohľadu na to, z ktorej konfesionálnej tradície vyrastá, sa síce zhoduje v tom, že v ranej cirkvi došlo k oddeleniu kresťanstva od judaizmu.........

© SME.sk