Niežeby premiér predtým neuznával, že Rusko v prípade napadnutia Ukrajiny hrubo porušilo medzinárodné právo a včera to v Michalovciach na stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom zopakoval. Predtým však líder Smeru vysielal sympatie skôr k Moskve, kým k Ukrajine bol kritický alebo zdržanlivý. No pozorovateľom včera nemohol uniknúť mimoriadne priateľský tón pri vystúpení oboch politikov.

Padali oslovenia ako „milý Denys“, „drahý Robert“ a prejavy politických partnerov dávali svedectvo o „dobrých vibráciách“. Dohodnutá spolupráca sa týka inej ako vojenskej oblasti – s výnimkou pomoci pri odmínovaní – no predsa len vyhlásenie slovenského premiéra znelo inak, ako keď zamračený vyhlasoval, že „už ani náboj na Ukrajinu“.

Ak bol predvolebný naratív určený pre „radikálnejšieho“ voliča Smeru, nie je to síce niečo, čo vzbudí sympatie, v každom prípade sa však reči o tom, že Slovensko jednoznačne podporí Ukrajinu v jej úsilí vstúpiť do Európskej únie, počúvajú lepšie. A znelo to, akoby to Robert Fico myslel vážne. Doslova povedal, že podpora Slovenska nie je len špekulatívna.

„To je plnohodnotná podpora a všetci dobre vieme, že jedna vec je politické vyhlásenie o tom, že vítame niekoho, kto ide do rokovaní, a potom sú samotné rokovania, ktoré vyvolávajú množstvo prekážok,“ povedal Fico. „Vážený pán premiér, nie sme krajina, ktorá by chcela klásť prekážky,“ adresoval Šmyhaľovi. Slovensko ústami premiéra zaželalo Ukrajine skoré členstvo v EÚ, pretože to je podľa neho zárukou „mierového rozvoja štátu“.

Dohodnuté železničné prepojenie medzi Kyjevom a Košicami je nielen praktické, ale aj symbolické. Keby Fico naďalej prehováral k Ukrajine týmto tónom, bolo by to dobré znamenie aj pre tých občanov Slovenska, ktorí ho nevolili, a azda by napravil pošramotený imidž Slovenska pred zahraničím. Kiežby sa naplnili jeho slová určené Denysovi Šmyhaľovi: „Pán premiér, ty to dobre vieš, každá vojna sa raz skončí a my veríme, že to bude veľmi rýchlo.“