Pritom prvé mesiace po vražde dávali nádej. Vražda zdvihla Slovensko na nohy. Polícia, vyšetrovatelia a prokurátori v spolupráci so zahraničnými partnermi urobili všetko pre to, aby páchatelia boli dolapení. A už v septembri 2018, teda sedem mesiacov po ohavnom čine, boli zatknuté podozrivé osoby. Zdalo sa, že už čochvíľa sa dozvieme pravdu a páchatelia budú odsúdení, spravodlivosť na Slovensku zvíťazí. Po šiestich rokoch sa ukazuje, akí naivní sme všetci boli.

Vykonávatelia vraždy, strelec a šofér, ako aj ten, ktorý si priamo u nich ohavný čin objednal, sú už dávno odsúdení. Aj sa k činu priznali či ospravedlnili pozostalým. No všetci dobre vieme, že odsúdením malých rýb sa iba zahmlieva podstata problému – v slovenskej spoločnosti i politike.

Prelomením šifrovanej komunikácie Threema v telefónoch podozrivých sme sa dozvedeli, čo všetko je v našej spoločnosti možné – v akom bahne sa nachádzame. Čo sa zdalo ako jasné každému laikovi, to sa obhajobe obvinených Aleny Zsuzsovej a kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera darilo spoľahlivo vyvracať. Obaja boli Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) na prvýkrát oslobodení, potom Najvyšší súd SR vrátil spis späť ŠTS, na druhýkrát bola odsúdená iba Zsuzsová.

Kočner – dnes právoplatne odsúdený v kauze falšovania zmeniek TV Markíza – bol oslobodený spod obžaloby objednávky vraždy. To však vôbec neznamená, že o príprave vraždy nevedel, či sa na nej nepodieľal. Pretože – či už vedome, alebo nevedome – Zsuzsovej podal pomocnú ruku, čo nepriamo konštatoval aj súd.

Pre očistu spoločnosti a pre nastolenie spravodlivosti je možno druhoradé, či premyslene zosnovaný ohavný čin skrsol v hlave oligarchu, alebo jeho oddanej a na ňom závislej osobe, ktorá mu chcela „uľaviť“, a on len kývol hlavou, respektíve vykonaniu činu nijako nebránil.

Oveľa tragickejšie pre celú spoločnosť je čoraz častejšie zľahčovanie prípadu, znevažovanie práce mladého investigatívneho novinára, spochybňovanie práce polície a prokuratúry, politické zneužívanie kauzy. Rozmohli sa rôzne alternatívne vysvetlenia, „ako to v skutočnosti bolo“. Šíria ich rôzni publicisti, politici, ľudia z advokácie a justície, či aj nemenovaný kajúcnik. Pritom polícia sledovala viacero uvádzaných stôp: taliansku mafiu na Slovensku (o ktorej bezprostredne pred zavraždením Kuciak písal), obchod s drogami, korupčné manipulácie v justícii či depeháčkarov na južnom Slovensku. Ani jedna z hypotéz sa nepotvrdila.

Či už existuje dostatok priamych presvedčivých dôkazov, alebo nie, logický reťazec nepriamych dôkazov smeruje k jednému koncovému bodu. Záleží teraz na justícii, aby vyriekla konečné slovo. No nemalo by sa zabúdať, že v takej spoločensky citlivej kauze môže mať akékoľvek podcenenie a nedôslednosť v úsudku katastrofálne dôsledky na vývoj spoločnosti. A na mysli treba mať najmä pozostalých obetí, ktorí vo svojom žiali a bolesti majú právo na spoznanie pravdy.