Ako prvé zarazí, prečo sa mimovládky rozhodli podať petíciu s práve 38 000 podpismi. Pretože to pôsobí dosť čudne. Petícia by určite mala väčšiu váhu, keby na nej svietilo napríklad symbolických 100-tisíc podpisov. No to nie je najpodstatnejšie, ide o dôležitejšie veci. O to, či mimovládky používajú dostatočne odborné argumenty.

Áno, konečne prichádza pri reformách Trestného zákona a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na odborné argumenty. Aj vďaka tomu, že opoziční poslanci možno trochu nevyberanými – ale účinnými – obštrukciami v parlamente zabrzdili koaličný valec. A najväčšou, oprávnenou výčitkou voči reformám bolo práve ich chvatné prijímanie v skrátenom legislatívnom procese bez širšej laickej i odbornej debaty.

Nechajme teraz bokom dôvody vládnej koalície, zvlášť Smeru, prečo sa tak rýchlo ponáhľa s reformami, ako keby v tomto štáte neboli oveľa naliehavejšie problémy. No prijať argumenty koaličných politikov, že im ide o vznešené ciele, ako je ochrana ľudských práv, by bolo znakom politickej naivity.

Ale vráťme sa k meritu veci. Odborná diskusia sa spustila a opozícia i mimovládni aktivisti ťahajú napodiv za kratší koniec. O novele Trestného zákona sa totiž debatovalo už za minulej koalície. Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (dnes KDH) ju predložil pred rokom. Pripravovať ju začala už ministerka Mária Kolíková (dnes SaS). V máji 2023 novela prešla v NR SR do druhého čítania hlasmi až 127 poslancov. Schválená nakoniec nebola, lebo vláda Eduarda Hegera padla.

Takmer totožné argumenty, ktoré dnes používajú opoziční poslanci i aktivisti proti novele, vtedy naopak schvaľovali a komentovali ako posun vpred. Teda znižovanie trestných sadzieb, približovanie k zvyklostiam v EÚ, alternatívne a peňažné tresty, dôraz na prevýchovu, odbremenenie väzníc atď. Ani špeciálna prokuratúra, ani polícia neboli proti, až na malé výnimky. V odbornej obci panovala zhoda.

Ak by to tak nebolo, minister spravodlivosti Boris Susko by nemal šancu dať dokopy tak rýchlo akúkoľvek novelizáciu. Jednoducho len oprášil návrh, ktorý zostal v zásuvke, a trochu ho upravil. Necítime tu zo strany kritikov určité farizejstvo?

Na druhej strane zaráža fakt, že k liberalizácii trestných sadzieb sa náruživo hlásia konzervatívci vo vláde – či už z radov Smeru alebo SNS. Neboli ešte prednedávnom obhajcami tvrdého postupu voči kriminálnikom? Prečo zrazu ten obrat?

Aj pri ÚŠP si musíme konečne naliať čistého vína. Nie je to žiadny „svätý grál“. Ak je zrušením úradu v stávke právny štát, tak sa pýtajme, aké výsledky dosahoval za bačovania Dušana Kováčika v rokoch 2004–2020? Nebola pridaná hodnota Daniela Lipšica iba v tom, že ÚŠP spolitizoval? Ako rázne išiel po krku bývalej koalícii, ktorá má na krku nejednu kauzu?

Politikárčenie nikam nevedie. No koalícia by nemala pretláčať reformy, ktoré ovplyvnia fungovanie celej spoločnosti, silou a mala by byť pripravená na akékoľvek zmysluplné zlepšenia. Prestaňme už s tým farizejstvom a hovorme seriózne.