Nebude to prvýkrát, čo si budeme musieť utiahnuť opasky. Prísnu diétu sme však v minulosti – aj keď s brblaním – vždy zvládli. Tak prečo nie teraz? No skresávanie najvyššieho deficitu verejných financií v EÚ vo výške 6 % HDP nebude prechádzka rajskou záhradou. Navyše musí byť svižná. Inak úroky, za ktoré si požičiavame na svetových trhoch, aby sme mali ako splácať sekeru, budú ďalej narastať. Už teraz ich máme v EÚ najvyššie…

Preto neprekvapilo, že hneď po zvolení prezidenta sa premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický pustili do práce. To, čo zarazilo, je plán masívneho prepúšťania v štátnej správe – až 30-percentného. Trochu zvláštne na sociálnu demokraciu. Tá by mala skôr ľuďom prácu dávať, či nie? No pravdepodobne v Smere vedia, čo robia. Tak trochu asi brnkajú na strunu všeobecnej neobľúbenosti úradníkov (je ich veľa a málo pracujú). Takže imidž koalície nijako neutrpí.

Dokonca predseda vlády nás uisťuje, že 30-percentný rez v ústrednej štátnej správe si ani nevšimneme. Minister financií poukázal na fakt, že nemálo zamestnancov v štátnej správe pracuje na dohody. To je skutočne problém. A je otázkou, kedy sa tento nešvár rozmohol. Každý znalý veci totiž vie, že je to len úskok, ako obísť prísne pravidlá zamestnávania v štátnej správe…

A možno sa za radikálnym rezom v štátnej správe skrýva aj nejaký trik. Napríklad skončia všetci zamestnanci v dôchodkom veku. Či nás čaká prechod na český model, po ktorom ešte na konci roka volali župani Jaroslav Baška zo Smeru a Branislav Becík z Hlasu. V ČR neexistujú okresné úrady a ich právomoci vykonávajú krajské a obecné úrady. Prechodom pod ich kuratelu by vláda usporila v štátnom rozpočte a náklady by preniesla na plecia samospráv. Tie by boli donútené škrtať. Lenže takto by koaličné strany (ministerstvo vnútra) prišli o dobré „fleky“ a kontrolu – ešte si dobre pamätáme, ako šéfov okresných úradov drzo obsadilo pred štyrmi rokmi OĽaNO.

Tak či tak tento krok podľa prepočtov ešte Ódorovej vlády prílišné úspory neprinesie. V nasledujúcich dvoch rokoch ani nie 100 miliónov eur, my potrebujeme ukrajovať miliardy. Určite pomôže koniec energetickým dotáciám pre všetky domácnosti. Menej už avizované zvyšovanie daní na tabakové výrobky a sladené nápoje. Sú to kozmetické zásahy, budeme potrebovať širšiu paletu radikálnejších opatrení. Ak vláda nechce siahať niekde až na mizerné sociálne zabezpečenie, nevyhne sa zvyšovaniu daní.

Pripravované zdanenie neprimeraných ziskov obchodných reťazcov je určite vykročenie správnym smerom. No stačiť nebude. Hoci premiér nie je fanúšikom ani mierneho zvyšovania DPH, ak sa nezvýšia konečne dane majetným, nepriblížime sa štandardom v západnej Európe a zostaneme mentálne ukotvení v spásonosnosti nízkych daní typickej pre postkomunistickú východnú Európu, zo šlamastiky sa nikdy nedostaneme.

Vyhováranie sa na to, kto za ňu viac môže, či Matovičove experimenty, alebo slabé šetrenie Ficových vlád v čase hojnosti, nikam nepovedie. Podstatné je, aby konsolidácia bola urobená s citom – z každého rožka troška. Inak privodí ešte väčšie škody. A to si nikto neželá.