Nie všade sa zvýšenie cien vstupných materiálov prejaví rovnako. Najviac to pocítia pacienti, ktorí navštevujú lekárov bez zmlúv so zdravotnými poisťovňami. Tí účtujú plnú cenu. A tá je niekedy nepredstaviteľne vysoká. Neraz vyráža až dych, keď sa o tom rozpráva. Väčšie zákroky sa pohybujú v tisícoch eur, niekedy v desaťtisícoch.

A teraz k tomu pripočítajme, že v minulom roku ceny zubárov vzrástli v priemere o pätinu (podľa Štatistického úradu SR). Rok predtým o necelých 10 %. A ani pred pandémiou nestagnovali. A keďže si bežný občan kvôli zdražovaniu takmer všetkého, zvlášť potravín, musel siahnuť hlbšie do vrecka, pri neplánovanom zákroku na chrupe môže zostať nemilo prekvapený. Pripravený musí byť na všetko. Bolesť zuba nemusí byť to posledné, čo zabolí.

No vinu nemožno hádzať vždy len na samotných zubárov. Za rast vstupných materiálov nemôžu. Iba ich automaticky premietajú do svojich cien. Aj keď by bolo určite dobré zistiť, či rovnomerne, alebo či si niektorí „šikovnejší“ neprilepšia nad rámec. A svoje hrá určite aj zvýšenie cien energií a nájomného. To dokáže ceny služieb dentistov niekde zvýšiť viac ako samotný materiál.

Tu by mal zasiahnuť kraj alebo mesto a poskytnúť vo svojich zariadeniach priestory pre zubárov s primeraným cenami nájomného. Ide predsa o zdravie nás všetkých. Zuby nie sú len kozmetika. Neliečený zubný kaz či infekcia môžu mať nedozerné následky na zdravie každého z nás.

Reformátori nám pred dvadsiatimi rokmi sľubovali, že keď budeme každoročne chodiť na zubné prehliadky, nielenže zachytíme prípadný kaz v prvom štádiu, ale aj riadne ušetríme. Ako to v skutočnosti bolo, netreba pripomínať. Platí sa aj za deti, je to etické? Lenže, pozrime sa do zrkadla. Často volíme zubného lekára iba na radu priateľov. Netušíme, na čo máme nárok, čo nám hradí zdravotná poisťovňa. Možno by sme boli príjemne prekvapení.

Zdravotná poisťovňa by nás dokonca mala manažovať, poradiť (lekára v regióne), pretože jej platíme odvody a ona „najíma“ pre nás služby. Lekári by mali cenník so službami mať vyvesený, no komu sa ho chce študovať? A tí serióznejší nás pred zákrokom upozornia na ceny materiálov a odporučia najracionálnejšie riešenie. Koľko je však takých?

V praxi sa skôr stretáme so zubármi, ktorí ani nemajú podpísanú zmluvu s poisťovňami. Potom sa čudujeme, že všetko je také drahé. No nie je to vina iba týchto lekárov, lebo poisťovne toho často veľa neuhradia.

Na mieste je preto otázka, či by sa suma smerujúca zo zdravotných poisťovní na zubnú starostlivosť nemala zvýšiť. Za uváženie by stála aj možnosť pripoistenia, ktoré na trhu chýba. Koľko ľudí by ho uvítalo? A my sami by sme mali vyvinúť viac snahy a nebáť sa pýtať, zisťovať ceny u jednotlivých zubárov, preskúmať ich ponuku. Pretože často zneužívajú našu nevedomosť a neeticky zarábajú na pokrivenom systéme.