K avizovanému deleniu RTVS na pôvodnú STV a Slovenský rozhlas síce nakoniec nedochádza, pretože takýto rez by mal viacero úskalí, no prekladaný návrh aj so zmenou názvu na Slovenskú televíziu a rozhlas (STaR) nie je o nič menej ambiciózny.

Skúsení politickí harcovníci v koaličných stranách museli tušiť, že zásadný zásah do fungovania RTVS vyvolá pobúrenie a nesúhlasné reakcie na strane opozície a jej sympatizantov. Preto otázky vyvoláva načasovanie predloženia návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania necelé dva týždne pred prezidentskými voľbami.

Na prvý pohľad to totiž vyzerá ako prihrávka na smeč opozície a Ivanovi Korčokovi. Tí určite urobia všetko pre to, aby vo finále prezidentskej kampane „kapitalizovali“ novú tému a motivovali voličov. Nie sú vylúčené ani nové protesty na námestiach. Na druhej strane, dodržiavanie predvolebných sľubov a dôsledný prístup koalície môžu motivovať aj voličov vládnych strán prísť na voľby v hojnejšom počte.

Otázky vyvolávajú aj niektoré prostriedky na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Za obeť padne roky poctivo budovaná značka RTVS bývalými riaditeľmi navrhnutými vládami Smeru (SNS) v rokoch 2012 – 2020 – Václavom Mikom a Jaroslavom Rezníkom. Z marketingového hľadiska a ako aj medzinárodnej spolupráce to nie je žiadna maličkosť. Nová značka STaR bude „na zavedenie“ potrebovať určitý čas.

Oveľa závažnejším krokom je nový navrhovaný spôsob odvolania riaditeľa verejnoprávneho média. Totiž práve v stredu Európsky parlament schválil zákon o slobode médií. Ten síce rieši mnoho rôznych vecí, ale jeho podstata tkvie v posilnení slobody médií pred ekonomickými, politickými i vládnymi zásahmi, ako aj ochrany novinárov.

A práve v predkladanom zákone o RTVS sa po novom uvádza, že rada STaR môže odvolať riaditeľa bez udania dôvodu. Hoci rada nie je vláda, no dvoch jej členov menuje ministerstvo kultúry, jedného dosadí ministerstvo financií a štyroch NR SR. V novej programovej rade, ktorá bude dohliadať nad verejnoprávnym charakterom televízie a rozhlasu, zase deväť členov volí NR SR. Funkčné obdobie členov je síce päť rokov, no odvolať člena jednej i druhej rady možno kedykoľvek.

V predkladacej správe sa jasne píše, že ministerstvo kultúry sa inšpirovalo skúsenosťami fungovania verejnoprávnych inštitúcii v Európe. Poslanec SNS Roman Michelko priblížil, že najmä v Nórsku a Španielsku, a hovorí sa aj o Česku a britskej BBC. No aj tak voľba členov jednej i druhej rady môže naraziť práve na nový európsky zákon (prispôsobiť sa budú musieť aj iné krajiny).

Preto sa môžeme dočkať ešte určitých zmien. Či už na koaličnej rade, ktorá ešte o zákone podrobne nerokovala, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo pri schvaľovaní v NR SR. Koalícia totiž proti múru nepôjde a zbytočne si nepohnevá európske inštitúcie.