Nie preto, že ľudia prichádzajú podporiť opozičného liberálneho kandidáta, ale preto, že opozičné parlamentné strany PS, SaS, KDH i OĽaNO (Slovensko) tému Trestného zákona i špeciálnej prokuratúry využívajú na iné účely.

Už teraz je jasné, že po prijatí zákona prezidentka zákon nepodpíše a ten poputuje späť do Národnej rady na opätovné schválenie. To by malo trvať najmenej mesiac. A opoziční poslanci urobia všetko preto, aby obštrukciami a niekoľkohodinovými jalovými rečami debatu čo najviac predlžovali a burcovali až do termínu prezidentských volieb ľudí na námestiach, kde sa len tak mimochodom vždy pripletie Ivan Korčok.

Hoci je pravda, že novela Trestného zákona v žiadnom prípade sa nemala prerokovať v skrátenom konaní, obštrukcie v parlamente vytvorili priestor na odbornú diskusiu. A koalícia jej aj pootvorila dvere a zapracovala viaceré výhrady. Lenže opozícii príliš nejde o vecnú diskusiu, práve naopak. Pokiaľ téma „žije“, tým lepšie sa dá využiť v prezidentských voľbách. Pokiaľ exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) tvrdí, že oproti jeho novele spred roka je súčasný návrh nevyvážený a má vážne úskalia, tak prečo sa nepokúsiť aspoň minimalizovať „škody“. Dokonca Tibor Gašpar (Smer) v diskusii s ním na TA3 povedal, že do roka príde úplne nový Trestný zákon (tak prečo súčasné zmeny?).

Ani pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry nehrá opozícia s čistými kartami. Daniel Lipšic sľúbil, že v záujme zachovania úradu je ochotný odísť z postu špeciálneho prokurátora. Doteraz tak neurobil. Robert Kaliňák v diskusnej relácii na TA3 pripustil, že by to zmenilo situáciu. Lenže sa tak nestalo. A to preto, že Lipšicovi nezáleží ani tak na špeciálnej prokuratúre, ako skôr na sebe samom a politických hrách. No ani jeho odstúpenie nezabráni reforme až príliš autonómnej špeciálnej prokuratúry, ktorá nemôže zostať naďalej akýmsi „štátom v štáte“.

Opozícia dostáva Smer, Hlas i SNS pod čoraz silnejší tlak. Andrej Danko a Peter Pellegrini by preto mali zakopať vojnovú sekeru a prestať napodobňovať kohútie zápasy Matoviča a Sulíka. Iba tak nabíjajú na smeč opozícii na námestiach a Korčokovi. Už nejde totiž o Trestný zákon, ale výlučne o boj o Prezidentský palác.

Hoci líder Hlasu nie je ideálny kandidát pre národniarov, je jediný, kto môže poraziť Korčoka. Danko má však pravdu, že zvolením predsedu NR SR za prezidenta by sa zmenila situácia v štáte. Pellegrini bude naďalej spájaný s Hlasom či so Smerom, preto je legitímne, že SNS nechce ostať na ocot a na jeho prípadnom zvolení túži tiež politicky „zarobiť“ (napríklad novým postom vo vláde či v parlamente.)

Vezmú Fico, Pellegrini a Danko rozum do hrsti, alebo budú hrať podľa nôt, ktoré im opozícia napíše na námestiach? Ak nie, čaká ich v prezidentských voľbách fiasko s bolestnými a ťažko vyliečiteľnými ranami. Na túto strunu bude čoraz silnejšie brnkať opozícia s Korčokom v najbližších týždňoch.