Prečo nedošlo ku koordinovaným masovým protestom ako vo Francúzsku, v Nemecku, Holandsku či Poľsku? Veľká účasť na zjednotenom proteste má vždy väčšiu váhu. Aj teraz síce traktory bolo vidno v Trenčíne či na ukrajinskej hranici vo Vyšnom Nemeckom, no celkovo sa nazbieralo iba tristo účastníkov. Keď sa pozrieme na pondelkové dianie v Česku, tak slovenskí farmári vyzerajú ako amatéri. A oproti zablokovaným cestám v krajinách západnej Európy sa naše protesty javia ako taký „nepodarok“. Či ujmy na Slovensku nie sú také bolestné? Alebo ide iba o takú predprípravu, vyslanie signálu vláde, zlepšenie si rokovacej pozície?

Menší agropodnikatelia už jasne naformulovali osem požiadaviek (ktoré netrápia iba ich): zelená nafta pre každého farmára, okamžité vyplatenie priamych platieb formou zálohových platieb, úľavy od sociálnych odvodov, výhodnejšie úvery, zníženie byrokracie (zbytočné papierovačky), odstránenie diskriminácie pri prenájme pôdy SPF, zriadenie registra užívacích vzťahov k pôde, zákaz bezcolného dovozu poľnohospodárskych komodít z krajín mimo EÚ, teda najmä z Ukrajiny – čo má devastačné účinky zvlášť v našich končinách.

Všetko je to však také opatrné. Nečudo, veď vláda Roberta Fica i minister pôdohospodárstva Richard Takáč sľúbili po nástupe k moci riešenie všetkých nešvárov a príkorí poľnohospodárov. Dokonca minister Takáč protestujúcich farmárov aj podporuje. Nie preto, aby zakryl nemohúcnosť, ale preto, že sťažnosti smerujú do Bruselu. No napriek tomu, že spoločná poľnohospodárska politika EÚ je voči Slovensku a krajinám východnej Európy menej štedrá ako voči západným štátom, tam sa protestuje oveľa zanietenejšie.

Dôvod je jednoduchý. Možno je to ťažko uveriteľné, ale menší farmári vo Francúzsku ledva prežívajú a prechádzajú z jednej existenčnej krízy do druhej. Keď k tomu pripočítame opakujúce sa suchá, ktoré teraz postihli juhovýchod krajiny, a zvlášť Španielsko, kde je rozsah hromadiaceho sa sucha alarmujúci, vysielanie signálu SOS je pochopiteľné. A k tomu musíme pripočítať stále početnejšie ekologické „vylepšenia“ z dielne EÚ, ktoré majú v praxi neraz devastačné účinky (obmedzovanie chovu hovädzieho dobytka v Holandsku).

Európa potrebuje poctivú debatu o poľnohospodárstve. Problémov je veľa: monokultúry na veľkých plochách, genetické manipulácie, dovoz a vývoz poľnoproduktov a potravín krížom-krážom cez celý kontinent (svet), ekologická záťaž s takýmto nezmyselným obchodom spojená (denné letecké prevozy práve pozbieraných čučoriedok cez pol zemegule), často umelo stlačené, pokrivené ceny potravín (na ktoré sme si privykli), na druhej strane existenčné starosti farmárov.

To nie je normálne. Prílišná globalizácia poľnohospodárstvu a potravinárstvu neprospieva (ako napríklad výrobe áut). Toto je hoci skryté, zamlčané, no najzávažnejšie posolstvo protestov. Kozmetické úpravy a prevaľovanie problémov do budúcnosti nikam nevedie.