Pritom ministerka nepresadzuje tvrdohlavo svoje zámery, ale je flexibilná a dá aj na argumenty z odbornej obce. Zamýšľané delenie RTVS sa aj pod paľbou zmysluplných výhrad zatiaľ odkladá. Ani nedošlo k spájaniu verejnoprávnych umeleckých fondov FPU, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a AVF, pretože v SNS uznali, že to nebol dobrý nápad. No časti kultúrnej obce prekáža už to, že sa niekto ide pozrieť na ich fungovanie.

Aspoň trochu zainteresovaný človek dobre vie, že to v nich nie je s kostolným poriadkom. Chýba zmysluplné zdôvodnenie poskytnutia či odmietnutia grantu, nevedno podľa čoho sú personálne poskladané jednotlivé málopočetné komisie s veľkou mocou, či v niektorých prípadoch tam vôbec sedia kompetentní ľudia.

Ak predseda kultúrneho výboru, poslanec Roman Michelko (SNS), ktorý má svoje dlhoročné skúsenosti s fondmi, hovorí o klanoch, trafil klinec po hlavičke. Nečudo, že keď sa tým, ktorí roky vedeli kamarátšaftmi dolovať štedré dotácie (na svoje živobytie), kleplo po prstoch, tak sa vzbúrili. A začali kričať, že sa potláča iný názor, menšinová skupina, pritom plávajú v západnom ideovom mainstreame (hlavnom prúde) určujúcom pravidlá, a sú to neraz oni, ktorí nemajú zábrany ostrakizovať iné názory.

Akosi sa zabúda, že okrem mainstreamu existujú iné skupiny, ktoré po dlhé roky môžu o štedrých grantoch iba márne snívať. A to vôbec neplatí len o príliš národne orientovaných kultúrnych pracovníkoch a umelcoch.

Preto možno iba privítať ohlásenú zmenu financovania kultúry a umenia podľa českého modelu. Ten, ako vníma aj bežný konzument česko-slovenskej kultúrnej scény, dokáže vyprodukovať oveľa väčšiu, pestrejšiu i zaujímavejšiu paletu diel.

No aj Šimkovičová by mala urobiť ústretový krok. Pretože, či už všetkých 180-tisíc podpisov pod petíciou za jej odstúpenie je pravých, alebo nie, je ministerkou pre celú rozmanitú kultúrnu obec a mala by spolupracovať aj so svojimi kritikmi, i keď ich názory sú diametrálne odlišné. Či chce byť ako oni?