Na čo čakajú? Na to, až celý systém úplne skolabuje. Je tu prvá výstraha. Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov je v exekúcii. Rozhodol súd. Exekútor tak môže nemocnici zablokovať účty. Našťastie nemôže siahnuť na jej majetok. Ohrozili by sa totiž práva pacientov – liečba. No veritelia majú tiež svoje práva. Dlh po lehote splatnosti v sume takmer 80 miliónov eur nie je maličkosť.

Trpezlivosť už došla aj Európskej komisii. Zažalovala Slovenskú republiku. A má pravdu. Štát musí zabezpečiť, aby verejnoprávne subjekty splácali dlhy ako iné komerčné subjekty v lehote do 60 dní. Keby sa to stalo prvýkrát, tak aj komisia mávne rukou, lenže nemocnice poškodzujú súkromných dodávateľov desiatky rokov.

Spomínaná prešovská nemocnica nie je na tom najhoršie. Najprestížnejšia slovenská nemocnica – Univerzitná nemocnica Bratislava dlhuje 207 miliónov eur, univerzitná nemocnica v Košiciach 114 miliónov a ostatné v desiatkach miliónov eur. Spolu sa dlh vyšplhal na neuveriteľných 666 miliónov eur.

Sú na vine nemocnice? Nie! Môžu sa zakryť iba takou veľkou perinou, akú im „ušije“ štát. Či je menšia, či väčšia, musia si poradiť. Lenže veľa priestoru nemajú. Viac ako 80 % percent príjmov ide často iba na (rastúce) mzdy. Treba zaplatiť aj (vyššie) účty za energie, za zdravotnícky materiál, prístroje.

Prečo však niektoré hospodária diametrálne lepšie ako iné? Z jednoduchého dôvodu: nemocnice žijú z platieb zo zdravotného poistenia. A ktorá nemocnica si koľko s úradníkmi v poisťovniach dohodne, toľko má. Niekde sú „šikovnejší“, niekde nie. Niekde je potom pre pacientov viac lôžok na oddeleniach, niekde menej; niekde si poležia dlhšie, niekde ich čo najskôr odosielajú domov. To, že je to absolútne nespravodlivé voči pacientom, netreba zdôrazňovať. No naši politici – je jedno, z ktorého tábora – strkajú hlavu do piesku.

Na revanš to nemocnice štátu vracajú: neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne. Dlhy pred dvomi mesiacmi dosiahli 394 miliónov eur. Sociálnej poisťovni potom chýbajú peniaze pri vyplácaní dôchodkov. Štát nakoniec musí tak či tak zaplatiť sekeru za nemocnice sám. Inak by hrozil kolaps. Nemala by vláda konečne urobiť poriadok? Len keby politici vedeli ako. Veď inak by to už za tie roky rokúce aj urobili. Jedno opatrenie majú stále poruke: zvýšenie odvodov za štátnych zamestnancov. Vyhovárajú sa, že štát by mal vyšší deficit. No takto nemá, keď nemocničný dlh musí zatiahnuť sám, aj s úrokmi?

Niekto konečne musí zaveliť, lebo takto to ďalej nejde. Do zdravotníctva musíme naliať zo spoločného viac (zamestnávatelia nemôžu fňukať, keď sa odvody zvýšia o mizerné percento, určite neskrachujú). Najprv si však musíme vyjasniť, koľko by ideálne nemocnice potrebovali, aby fungovali k spokojnosti všetkých. Až potom môžeme hľadať spôsoby, ako sa k cieľu dostať (priplatiť si za niektoré služby, za stravu?), a nie si stále prehadzovať horúci zemiak. Trpíme všetci, nielen nemocnice.